Prvé problémy sa u mňa začali asi pred tromi rokmi. Vtedy som pracovala v kancelárii, popri tom som riešila domácnosť, dve malé deti a ešte aj chorú mamu. Všetko som chcela zvládať sama a nikdy som si nepripustila, že už nevládzem.
Začalo to nenápadne. Občas som cítila tlak na hrudi, zrýchlený pulz a zvláštny nepokoj. Myslela som si, že som len unavená alebo prepracovaná. Potom sa pridalo tŕpnutie rúk, tras a pocit, že sa neviem poriadne nadýchnuť.
Najhoršie to prišlo raz večer v obchode. Z ničoho nič sa mi zatočila hlava, začalo mi búšiť srdce a mala som pocit, že odpadnem. Myslela som si, že dostávam infarkt. Zavolali mi sanitku.
Na pohotovosti mi spravili vyšetrenia, EKG bolo v poriadku, krv tiež. Poslali ma domov s tým, že som pravdepodobne v strese. Vtedy som sa cítila ešte horšie, pretože som mala pocit, že mi nikto neverí.
Nasledujúce mesiace boli veľmi ťažké. Bávala som sa chodiť sama von, bála som sa šoférovať, dokonca aj zostať sama doma. Neustále som sledovala svoje telo a čakala, kedy príde ďalší záchvat.
Nakoniec som sa dostala k neurologičke, ktorá mi odporučila EMG vyšetrenie. Tam sa potvrdila latentná tetánia. Na jednej strane sa mi uľavilo, že konečne viem, čo mi je. Na druhej strane som sa musela naučiť, že nestačí len brať magnézium a tváriť sa, že sa nič nedeje.
Postupne som začala meniť život. Obmedzila som kávu, naučila sa oddychovať, prestala som všetko riešiť za všetkých a začala som chodiť na prechádzky. Veľmi mi pomohlo aj dýchanie a psychologička. Zároveň som začala pravidelne užívať horčík a vitamíny skupiny B, po ktorých som cítila postupné zlepšenie.
Dnes môžem povedať, že je to oveľa lepšie. Občas sa ozve napätie alebo slabší stav, hlavne keď som preťažená. Ale už viem, čo moje telo potrebuje.
Tetánia mi paradoxne ukázala, že som celé roky ignorovala samu seba. Dnes sa učím žiť pomalšie a pokojnejšie.
Ak to teraz číta niekto, kto sa trápi podobne ako ja kedysi – nie ste v tom sami. A dá sa z toho dostať.
Lucia (41)
Aj vás trápi tetánia? Podeľte sa s nami o váš príbeh a pomôžte ostatným. Príbeh každého z nás je iný, preto je dôležité rozprávať o tetánii a zdieľať svoje skúsenosti. Budeme radi, ak sa o váš príbeh tiež podelíte. Urobiť tak môžete TU.